Referát o exkurzii

Ťažba nerudných materiálov.pdf (255393)

Ťažba nerudných materiálov (vápenec, dolomit, travertín, pieskovec, sopečné horniny...) na Slovensku so špeciálnym zreteľom na východ SR, dopad na životné prostredie, významné cementárne a vápenky v SR.

Vápenec:

Vápenec je sedimentárna hornina zložená z uhličitanu vápenatého (CaCO₃) vo forme kalcitu, alebo aragonitu. Ako prímesi sa vyskytujú dolomit, siderit, kremeň, ílové minerály a úlomky skamenelín. Čisté vápence sú biele. Chemicky čistý nespevnený kalový vápenec sa nazýva krieda. Rôzne prímesi ich zafarbujú došeda, červena (oxidy železa), najmä ak sú vystavené zvetrávaniu. Textúra masívna, kryštalická, pórovitá. Možno ich nájsť vo všetkých jadrových pohoriach a v bradlovom pásme. Vápence sa nachádzajú na veľkej ploche hlavne v Slovenskom krase, Slovenskom raji a Muránskej planine.[1]

Vápence a cementárske suroviny sa podľa použiteľnosti členia na: vysoko-percentné vápence, ostatné vápence, vápnité sliene, cementárske korekčné. Vysoko-percentný vápenec sa používa hlavne v hutníctve(prísada do vysokých pecí), v chemickom priemysle (výroba celulózy, chlórového vápna a i.), v gumárenskom priemysle, potravinárstve, sklárskom a v keramickom  priemysle ako plnivo, tavidlo do skloviny, prípravu glazúr, v stavebníctve (výroba vápna a stavebných hmôt). Menej kvalitné vápence sa používajú v poľnohospodárstve (vápnenie pôdy pre zníženie kyslosti), v stavebníctve. Najvýznamnejšie ložiská sa vyskytujú v oblasti Slovenského krasu (Gombasek, Včeláre, Drienovec) a vo východnej časti Slovenského Rudohoria (Margecany).Ťažené ložiská sú Včeláre, Hosťovce, Slavec, Jaklovce, Oreské a Ladmovce. Neťažené ložiská sú Turňa nad Bodvou a Markušovce. Spotreba vápencov je plne krytá domácou ťažbou. Vápenec smeruje aj na vývoz. Ťažobné organizácie sú Carmeuse Slovakia s.r.o. Slavec, VSH a.s. Turňa nad Bodvou. Hosťovce, Včeláre, Žarnov, Oreské, Čoltovo, Lipovník, Jaklovce.

Vápence, dolomity, cementárske suroviny: Rohožník, Horné Sŕnie, Ladce, Lietavská Lúčka, Gombasek, B.Bystrica, Bystré.

Dolomit:

Dolomit sa používa v hutníctve železa, v stavebníctve (stavebný kameň, surovina do omietok –brizolit, výroba dolomitického cementu a vápna), na výrobu ohňuvzdorných materiálov, v sklárskom priemysle, v keramickom priemyslu, pri odsírovaní spalín tepelných elektrární. V posledných rokoch sa používa aj v zdravotníctve (výroba dolomitových tabliet). Menej kvalitné dolomity sa používajú poľnohospodárstve (ako priemyselné hnojivo). V poľnohospodárstve sa môžu vzájomne nahrádzať dolomity, vápence, pálené vápno a pod. Dolomit a vápenec sa vzájomne nahrádzajú pri neutralizácii kyslých vôd, pôd, plynov.

Na Slovensku sa nachádzajú veľmi kvalitné dolomity a dolomitické piesky. Na východnom Slovensku známe ložisko sa nachádza v Čiernej hore – lokalita Družstevná pri Hornáde - Malá Vieska. Spotreba suroviny je krytá domácou ťažbou. Ťažobná organizácia je Dolomit a.s. Malá Vieska., Trebejov, Oreské.[2]

Travertín:

Travertín sa tvorí na svahoch riečnych údolí na miestach výronov podzemných minerálnych a termálnych prameňov. Postupne vytvára celé travertínové kopy, terasy, kaskády. Príkladom travertínových kaskád sú Plitvické jazerá v Juhoslávii.

Je zvyčajne bielej, žltej až žltohnedej farby s jemnozrnnou štruktúrou, pórovitou až usmernenou textúrou. Obdobným spôsobom vznikajú vápenaté sintre, kôry, povlaky, stalagmity a stalaktity v jaskyniach. Čistý travertín má bielu farbu, rôzne prímesy však spôsobujú jeho žlté, hnedé a sivé sfarbenie.  Travertín má pórovitú a usmernenú textúru. Dutiny a póry travertínu majú zväčša nepravidelný tvar. Sú rôznej veľkosti, miestami sú predĺžené a bývajú situované v pruhoch, čím dávajú travertínu špecifickú a charakteristickú rovnobežnú pruhovanú stavbu. Dutiny v travertíne môžu byť vyplnené čírymi zrnami kalcitu alebo kalcit vytvára povlaky na stenách dutín.
Na Slovensku máme evidované desiatky výskytov a ložísk travertínov, ktoré vznikli väčšinou usadzovaním z minerálnych vôd (Lúčky, Bešeňová, Spišské Vlachy, Gánovce, Bojnice, Levice, Borová Hora pri Zvolene.

 Najväčší praktický význam z mnohých uvedených výskytov travertínu na Slovensku mali ložiská Levice a Dreveník. Kým v Leviciach je v súčasnej dobe ťažba už zastavená, tak na Dreveníku sa ťažba vykonáva až do súčasnosti. Predmetom záujmu v minulosti bol celý rad ďalších výskytov travertínu a to Bešeňová, Ludrová, Biely Potok, Štiavnička, Veľká Suchá, Hrušov, Jablonov, Háj, Vyšné Ružbachy a iné.

Pieskovec

Pieskovce sa skladajú zo zŕn piesčitej veľkosti, ktorá zodpovedá priemeru 0,5 až 2 mm. Tieto úlomky sú zvyškami starších rozpadnutých hornín. Vzhľadom na ich malé rozmery môžu byť tieto úlomky monominerálne (tvorené jedným minerálnym zrnom).

Kremeň je dominantná zložka pieskovcov - v priemere až dve tretiny klastických úlomkov predstavujú kremenné zrná. Dôvod hojného výskytu kremeňa je ten, že kremeň je aj najbežnejšia zložka väčšiny vyvretých a premenených hornín, je odolný voči mechanickým účinkom transportu a taktiež voči chemickému zvetrávaniu^[4].

Na Slovensku sa pieskovce sa najčastejšie vyskytujú vo flyšových súvrstviach Vonkajších Karpát a v centrálno-karpatskom paleogéne. Použitie-ako dekoračný kameň, stavby, oporné múry, kamenivo.

Vplyv ťažby nerastných surovín na životné prostredie:

  Ťažba nerastných surovín predstavuje výrazný vplyv na ŽP – záber pôdy, zmena reliéfu, prašnosť, hlučnosť. Predstavuje významný vplyv na životné prostredie ako v negatívnom, tak aj v pozitívnom zmysle. Najčastejšie sa uvádzajú negatívne vplyvy, ale v niektorých prípadoch ťažba môže znamenať aj pozitívny vplyv na životné prostredie človeka. Napríklad zatopené jamy po vyťažených štrkopieskoch sú obľúbené a vyhľadávané miesta na kúpanie. V lomových stenách v mäkkých horninách si niekedy robia hniezda kolónie vtákov.
Medzi najväčšie zásahy do životného prostredia patrí zmena reliéfu a záber pôdneho fondu. Vhodnými rekultivačnými prácami po ukončení ťažby je možné jej negatívne vplyvy minimalizovať, prípadne úplne odstrániť.
Najrozsiahlejší negatívny zásah do prírodného aj obytného prostredia má ťažba hnedého uhlia na ložiskách Handlová a Nováky. Z hlbinnej ťažby je haldami a poklesmi terénu ovplyvňovaný reliéf, znižovaním hladiny podzemných vôd a čerpaním banských vôd režim podzemných vôd, exhalátmi z horenia atmosféra, poklesmi a navršovaním háld záber poľnohospodárskej pôdy a v konečnom dôsledku je tu silne znehodnotená krajina. V riešenom území došlo aj k stretu záujmov ťažby s pamiatkovou ochranou, napr. v obci Koš pri ochrane kostola svätého Andreja Apoštola, ktorý bol v roku 1990 vyhlásený za kultúrnu pamiatku.

Negatívny dopad na životné prostredie má aj povrchová ťažba stavebného kameňa v Podlužanoch, Čachticiach, Malých Kršteňanoch, Dolnom Kamenci - Kamenec pod Vtáčnikom, Horných Vesteniciach, Mojtíne - Beluši, Trenčianskych Miticiach, s podstatne menšou intenzitou pôsobenia v ťažobných priestoroch štrkopieskov a tehliarských hlín.[3]

 Najväčšie cementárne na Slovensku sú:

HOLCIM Rohožník
Východoslovenské stavebné hmoty
CEMMAC Horné Srnie (rakúska skupina Asamer and Hufnagl Gruppe)
Považské cementárne Ladce (nemeceká skupina Berger Holding)

Cementárne na území Slovenskej republiky:

CEMMAC a.s. Horné Srnie

Cementáreň Lietavská Lúčka a.s.

Holcim (Slovensko) a.s. Rohožník

Holcim (Slovensko), a.s. prevádzka Banská Bystric

Považská cementáreň a.s. Ladce

VSH, a.s. Turňa nad Bodvou

Použitá literatúra:

www.mineraly.sk 

www.uniba.sk

www.wikipedia.sk